Môj príbeh: Narodil som sa a žijem v rodine kde nás bolo 6 ľudí, Úplná rodina, Otec-Mama a 4, bratia. Som "najmladší" z bratov a pociťujem to do dnešného dňa aj keď mám polovicu života za "SEBOU"
Už ako malí chlapec, som mal dočinenie z alkoholom, Otec pil celý život bol alkoholik number 1.
Dielo ktoré začal tak aj dokončil...Vo mne ako v dieťati prebiehal neustáli boj, raz som bol na Maminej strane, a raz na Otcovej. Moje vnútorne pocity a chovanie sa voči iným ľuďom som vždy v detstve skrýval. Nevedel som vyjadriť priateľstvo a ani lásku. Začalo to takto, Mama je veriaca žena, a Otec nebol ! Keď sme šli niekde na návštevu nevedel som ako sa mám v danej chvíli pozdraviť ! Vedel som že keď sa pozdravím po kresťansky urazím Otca a keď obyčajne zraním Mamu. Takto vlastne som začal život, život človeka. V chaose....
Pamätám sa ako ma raz opili moji Bratranci "Všetci sú alkoholici. Mali z toho srandu. Ale ja si to pamätám dodnes.!! Ako žiak v základnej škole som sa nechcel učiť a robil som výtržnosti túžil som...ani neviem za čím. Povedal by som že som bol ADHD, hyperaktívny a nezvládnuteľný chlapec. Nevedel som sa na nič sústrediť.
"Môj otec mi bol vzorom" bil som sa z deťmi a bolo mi jedno kto to schytal či dievča alebo chlapec.
U nás boli hádky bitky medzi súrodencami na dennom poriadku. Bol som ako boxovací mech do ktorého si mohol každý udrieť....Tak tak som sa potom ventiloval ja.! V škole som sa cítil ZLE !
Najradšej by som školu podpálil aj keď sa mi to z kamarátom skoro podarilo. Moji rodičia, hovorili učiteľom. Keď treba tak ho zmláťte a to poriadne aby si zapamätal !!!!!!!
Už vtedy mi dávali zodpovednosť za seba a za nich. Dospieval som rýchlejšie ako ostatné deti, riešil so v tej mojej hlave problémy dospelých. Musel som ratovať Matku, keď prišiel opitý Otec, proste som musel. Vyhodil ju von a ona musela čakať dokiaľ jej neotvorím dvere. Otec musel zaspať a ja som čakal.....!! Raz ma zmlátil tak ako dospelého chlapa, a to preto že som povedal Mame že je sviňa.
Otec bil, a Matka plakala a ľutovala. To som sa naučil v detstve. Samozrejme hneď po ukončení školy som sa ocitol vo vezení, vyšetrovacia cela a detská väznica pre mladistvých. Alkohol mi bol spoločník
number 1.Prebral som vzorec správania, tak ako som najlepšie "vedel“. Krádeže a iné delikty u mňa boli normálne, ako ostatné pre chlapca ktorí žil na ulici. Moji kamaráti mi vyhovovali a mali sme úprimné vzťahy zo ZLOM."
Ale dakde vo svojom vnútri som cítil že ako dospievajúci človek. A mládenec po vzore mojich priateľov z ulice. Chcel som dievča. Našiel som si priateľku staršiu o 4 roky. Náš život prebiehal tak ako život v mojej rodine. ZLE. Mam dcéru ktorú mám rád. Mám rád a mal som aj svojho Otca ktorí ma vychovával tak ako najlepšie vedel. ! Neviem či je to to pravé orechové. ale také mám pocity keď si na to teraz spomínam.
Po absolvovaní vojenskej služby, a návratu domov, sme sa rozviedli. Ďalej to už nebolo možné zvládať. Môj otec mal vlastnosť ktorá mi postupom času pomohla, a to "Zodpovednosť“. Vtĺkal mi do hlavy- Synu nikdy nikomu never. Alimenty som platil a všetko čo bolo potrebné na zaplatenie a výchovu dieťaťa. Nemal som žiadne dlhy. A statočne som pracoval. Tak ako v robote a tak isto aj v športe kde som sa po vojne a vzore mojich bratov dostal. A tak som sa pomaličky v atletike a iných športoch prepracoval dopredu. Chýbal mi ale cit. Telo som vymakal, ale vnútro som nedokázal zmeniť!! Ani alkohol a ani chvíľkové známosti mi nedokázali pomôcť. Alkohol ale utíšil túžbu ale to bolo len chvíľkové ale v tom čase mi to pomáhalo.
Dal som si cieľ, že budem robiť v lese na Aljaške alebo loviť ryby v Beringovej úžine, Bol to môj sen. Do USA som sa dostal ako 27 ročný mládenec. Vyšportovaný a "pripravený na život" toto som si vtedy myslel. Až vtedy si človek uvedomí že môže dačo byť medzi nebom a zemou. Ale vidia peňazí a majetku ma Vzďaľovala od môjho cieľa. Viem že som tým všetkým musel prejsť, aby sa CIT-emócia dostavila. Bojoval som ako som najlepšie vedel. Áno prišli peniaze ale Alkohol čakal. ÚSKOČNÝ MOCNY zrážal ma k zemi, ale ja som sa nedal-vždy som sa postavil.!!! Mal som všetko a nemal som nič. Nemal som to po čom pišťala moja Dušička. Priateľstvo a Lásku. Cit ktorí sa nedá nikde v Lekárni Kúpiť.!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
Vrchol všetkého bol že som sa na Aljašku dostal aj by som tam zostal, KEBY som cítil že tam budem šťastný tak ostávam. Moja hlavička opitá alkoholom. Už nevládala. Pocit radosti sa v momente vytratil. A čo ďalej ?! Slovo Boh mi furt bolo vzdialené. Najdlhšia cesta ako sa praví v sloganoch AA je Z Hlavy do Srdca a poviem že je to pravda.
Z USA som odišiel a vrátil som sa domov. Vedel som ,ale že už sa tam nebudem chcieť vrátiť, skúsenosť je neprenosná. A Slovensku som sa cítil ako emigrant na" šunkovom ostrove" Socha slobody ma už nezaujímala. Príroda Kanadských Lesov, Yookon tak isto vyrazil som do Čiech, Praha. Ani tam som nezostal dlho. Kvôli alkoholu som odišiel z roboty..
Naskytla sa mi práca v Rusku a tomu som sa potešil. Pracoval som tam ako robotník na stavbe. Bolo tam super. Pri Čiernom Mori v Anape som sa naučil prvú modlitbu po večeroch prečítal Bibliu Nový zákon. Ako keby ma Boh pripravoval na Cestu z Pekla závislosti. Bol to začiatok niečoho čomu som nerozumel Ale ON ma už viedol.
Začal som navštevovať Pravoslávne Chrámy a počúval som. Modlitby spevy ,chóry. Pamätám si ako som nechal milodar jednej staršej žene dal som jej neviem už koľko tisíc rubľov (tisícka je u nás alebo bolo pár stovák)Požiadala ma o pomoc dal som jej ich. Na túto epizódu som zabudol a vedel som aspoň som si myslel že to nie je podstatné. Tak som prispel tiež na Kostol Pravoslávny, a strechu (zatekalo im ) milodar. Všetko som to urobil preto lebo som si myslel že aj tak to nikto nevidí, Ale BOH mi to pripomenul..........Keď som sa vrátil z turnusu domov, sedel som v našom kostole, a z ničoho nič som mal Duchovný zážitok-slzy mi tiekli ako hrachy, Bola to chvíľa, ako sa píše v Modrej Knihe AA, Uvedomil som si že sa ma Boh dotkol, a pripomenul mi čo som komu pomohol. Všetko išlo samo. To bol môj zlom v živote a HĽADANIE začalo. Písal sa rok 1995-6.Hľadanie skončilo roku pána 20.1.2005.akurát som sa vrátil z nemocnice.....a povedal som stop,alkoholu.......................................................................!Ale vrátim sa naspäť.
Piť som tak skoro neprestal ale hľadal som Boha ešte 10 rokov. Prechádzal som si svojim peklom po psychiatriách, uvedomoval som si že dačo sa stalo ale furt som nemal vysvetlenie toho čo chcem. Pil som alkohol prepíjal som, a bral tabletky. Moje zúfalstvo sa stupňovalo až do bodu keď som "Si skoro siahol na život“. To bol moment keď mi Boh pomohol, a priznal som si že už ďalej nedokážem vzdorovať. Bolo to moje vnútorne priznanie si, že nie ja ale len ON, ma môže s toho dostať.1. krok Anonymných Alkoholikov. Priznal som si svoju Bezmocnosť. Bol som na svojom DNE. Potom mi trvalo 2 roky kým som si našiel A ,Klub. Počas týchto rokov som sa pomaličky zotavoval a uvedomoval a triedil veci v Hlave. Tak prišlo zoznámenie sa z programom Anonymných Alkoholikov.
Aj keď mám podlomené zdravie, chuť žiť mám stále. Život ktorí teraz žijem sa nedá porovnať s tým ako počas" Alkoholovej kariéry". Je to super !!! Viem že už nikdy nebudem "za vodou" ako sa hovorí, ale mne to nevadí. Mal som počas tých rokov pár nepríjemných atakov choroby Alkoholizmu, ale zvládol som to z Božou pomocou. Už nechcem piť. V mojom terajšom živote sa mi len otvárajú oči, a odohrávajú neskutočné zázraky. Boh koná ! Mám kamarátov, kamarátky, vzťahy sa upravujú a tento Triezvy život mi dáva zmysel. Jednoducho a krátko, RADUJEM SA. Všetko je tak ako má byť.
Dik Jožko.